CITLIVÉ MOMENTY TRHU

K niektorým aspektom vývoja slovenskej legislatívy  - v súvislosti s novou európskou energetickou legislatívou

JUDr. Igor Zbojan, PhD., Ministerstvo hospodárstva SR

Implementáciou v slovenskej legislatíve aktuálne platných smerníc pre trh s elektrinou a trh s plynom,, smernice č.2003/54/ES o spoločných pravidlách vnútorného trhu s elektrinou, a smernice č. 2003/55/ES o spoločných pravidlách vnútorného trhu s plynom, sa slovenská energetika stala konkurenčne schopná na trhu Európskych spoločenstiev: To bolo základnou požiadavkou úplnej implementácie smerníc. V súčasnosti platný energetický zákon zabezpečil harmonizáciu legislatívy s legislatívou Európskej únie zavedením tých inštitútov, ktoré sú potrebné na to, aby optimálne fungoval spoločný trh a zaviedol legislatívne vymedzenie príslušných inštitútov, s cieľom dosiahnutia spoľahlivej a kvalitnej dodávky energie.


Z hľadiska genézy predtým platný legislatívny rámec v energetike vymedzený zákonom č. 70/1998 Z. z. o energetike vo vymedzenej miere reflektoval na Smernice č. 96/92/ES a 98/30/ES. Tieto smernice mali nesporne veľký podiel na vytvorení vnútorného trhu, ale tiež aj na postupnej liberalizácii trhu s energetickými komoditami.

Energetická legislatíva druhého liberalizačného balíčku vytvorila komplex nových, už modifikovaných spoločných pravidiel pre vnútorný trh s elektrinou a plynom.Reagovala na možnosti zlepšenia fungovania vnútorného trhu a eliminovala tie nedostatky, na ktoré poukazovali skúsenosti z aplikácie smerníc 96/92/ES a 98/30/ES. Vychádzala z takej implementácie smerníc európskej legislatívy, ktoré už v značnej miere efektívne optimalizovali fungovanie trhu s elektrinou a plynom.

Hlavným cieľom smerníc č. 2003/54/ES a 2003/55/ES bola liberalizácia energetického trhu, vo forme urýchlenia liberalizácie a dokončenia tvorby vnútorného trhu ES v odvetviach elektriny a plynu. Pritom bolo potrebné vytvoriť v zásade nový model trhu s energiou, akceptujúci nevyhnutné štandardy transparenntnosti, nediskriminácie, ako aj princípy hospodárskej súťaže, a vzťahy medzi účastníkmi trhu. Tento model fungovania trhu s elektrinou a plynom súvisí s právnou úpravou jednotlivých práv a povinností účastníkov trhu. Zmenilo sa postavenie odberateľa na vnútornom trhu a upravili sa vzťahy medzi účastníkmi trhu s energiou.

Z implementovaných smerníc 2003/54/ES a 2003/55/ES vyplynuli nové kritériá a princípy, ktorými sa upravila pôsobnosť štátnej správy v oblasti energetiky, osobitne vo vzťahu k Európskej komisii, ako aj kompetencie regulačného orgánu. Upravili sa novým spôsobom podmienky podnikania v energetike. Tým sa zabezpečilo v potrebnej miere aj jednotné postavenie subjektov, ktoré podnikajú na vnútornom trhu s energiou. Definovanie predmetu trhu a účastníkov trhu s elektrinou a s plynom vychádza doposiaľ zo stanovených kritérií smerníc 2003/54/ES a 2003/55/ES.

Nová energetická legislatíva vychádza najmä z implementácie nových smerníc pre trh s elektrinou a trh s plynom v rámci tretieho liberalizačného balíčku, a to

- Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES
- Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES ,

ale nezanedbateľnú úlohu v rámci tvorby novej legislatívy majú tiež poznatky z aplikačnej praxe.

Citované smernice EÚ, ktorých transpozícia predstavuje v zásade podstatu úpravy novej legislatívy, sú zamerané osobitne na opatrenia, zabezpečujúce postupnú a úplnú liberalizáciu trhu. Stanovujú ciele vnútorného trhu, zvýšenie objemu cezhraničného obchodu,
so snahou získať výhody vyplývajúce z vyššej efektívnosti, konkurenčných cien a vyšších štandardov služieb.Akcentujú trh úplne otvorený, ktorý umozňuje vsetkým spotrebitel'om slobodný výber dodávatel'ov a všetkým dodávatel'om slobodu zásobovať odberatel'ov.

Zameriavajú sa na definovanie dobre fungujúceho trhu a označujú deklaratórne princípy dokonalejšieho fungovania trehu v rámci Európskeho spoločenstva. Limitujúcim pohľadom je preto trh úplne prepojený a fungujúci na rovnakých štandardoch.

Pokiaľ bude potrebné zdärazniť tieto uvedené princípy, tak v súvislosti s tretím liberalizačným balíčkom sa presadzuje (ako optimalizácia súčasného stavu) účinné oddelenie sústav od výrobných a dodávatel'¬ských činností v rámci dobudovania vnútorného trhu s elektrinou a účinné oddelenie ťažobných a dodávateľských činností od prevádzky sietí vo vzťahu k efektívnejšie fungujúcemu trhu so zemným plynom.

Implementáciou citovaných smerníc sa len doupravujú už nastavené vzťahy medzi účastníkmi trhu s energiou na základe predchádzajúcej energetickej legislatávy, a nie je potrebné zaviesť v upravenom legislatívnom rámci ani množstvo nových pojmov.

Osobitným prvkom novej energetickej legislatívy je oprávnenie uložiť povinnosti služby vo verejnom záujme Riešenie tejto povinností v rámci aplikácie všeobecného hospodárskeho zájmu sa vzťahuje na bezpečnosť dodávky, pravidelnosti, kvality a ceny dodávok a ochrany životného prostredia, vrátane energetickej účinnosti, a zabezpečenie energie z obnoviteľných zdrojov.

Dôraz sa kladie aj na odberateľov v domácnosti, ktoré majú zarušené právo na univerzálnu službu, teda právo na dodávku elektriny a plynu v stanovenej kvalite, za porovnateľné, transparentné a nediskriminačné ceny. To súvisí s následnou úpravou zmluvných vzťahov. Zmluva o združenej dodávke povinne obsahuje taxatívne vymedzené náležitosti, ktoré zodpovedajú kritériám Prílohy I smernice 2009/72/ES a Smernice 2009/73/ES. Upravuje sa právo odberateľa elektriny a plynu v domácnosti odstúpiť od zmluvy počas tzv. lehoty na rozmyslenie v dĺžke siedmich pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy a rieši sa proces zmeny dodávateľa, vo vzťahu k ostatným účastníkom trhu.

Napriek tomu, že predchádzajúca úprava významne posinila pozíciu odberateľa a osobitne odberateľa v domácnosti, tretí libaralizačný balíček deklaruje jasný zámer európskej energetickej legislatívy vyriešiť viaceré citlivé momenty, ktorými boli doposiaľ deterrminované zmluvné vzťahy.

Nová európska legislatíva zaručuje, aby všetci odberatelia mali právo aby im dodávateľ dodával elektrinu a plyn, nezávisle od toho, v akom je členskom štáte zaregistrovaný. Osvedčenie o práve dodávať vydávané ako povolenie na podnikanie v oblasti dodávky elektriny alebo plynu zo strany regulačného úradu, garantuje podnikanie v oblasti dodávky tým subjektom, ktoré majú oprávnenie dodávať podľa práva štátu svojho trvalého pobytu alebo sídla a tiež aj akéhokoľvek iného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Dohoda o Európskom hospodárskom priestore sa vzťahuje na štáty Európskej únie a štáty Európskeho združenia voľného obchodu Nórsko, Island a Lichtenštajnsko.

Pôsobnosť zahraničných subjektov pri podnikaní v energetikých odvetviach rieši v širších súvislostiach slovenská legislatíva pri právnických osobách tým spôsobom, že podmienkou na vydanie povolenia právnickej osobe na podnikanie v energetike je v súčasnosti umiestnenie sídla, podniku, resp. organizačnej zložky právnickej osoby na vymedzenom území ( § 6 ods. 2 zákona o energetike).

Oprávnenie zahraničnej osoby na základe osvedčenia o práve dodávať elektrinu alebo plyn na vymedzenom území zabezpečuje, aby subjekty s oprávnením pre zahraničné osoby boli účastníkmi trhu s elektrinou alebo plynom, s tým, že sa na nich vzťahujú povinnosti dodávateľa elektriny alebo plynu.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/72/ES a 2009/73/ES obsahuje v prílohe č. 1 Opatrenia na ochranu spotrebiteľov. Členské štáty sú povinné za stanovených podmienok zabezpečiť zavedenie inteligentných meracích systémov. Opatrenia v prílohe č. 1 sú všeobecnou iniciatívou, ktorá predpokladá konkrétnu legislatívnu úpravu v rámci členských štátov EÚ a následnú povinnosľ zrealizovať zavedenie inteligentných meracích systémov.

Zavedenie inteligentných meracích systémov má byť predmetom ekonomického hodnotenia všetkých dlhodobých nákladov, všetkých prínosov pre trh ako tiež krátkodobých a dlhodobých prínosov pre jednotlivých spotrebiteľov.

Komplexné posúdenie požadované EÚ má za úlohu vyriešiť:
1.) ktorá forma inteligentného merania je ekonomicky výhodná a nákladovo efektívna,
2.) aký časový harmonogram ich rozmiestnenia je reálny.

Komplexné ekonomické posúdenie je limitované termínom 3. september 2012.V závislosti od vykonaného ekonomického hodnotenia členské štáty pripravia harmonogram s výhľadom 10 rokov na zavedenie inteligentných meracích systémov.

Pokiaľ sa zavádzanie inteligentných meracích zariadení zhodnotí v členských štátoch EÚ pozitívne, do roku 2020 sa inteligentné meracie systémy nainštalujú u minimálne 80 % spotrebiteľov.

Pokiaľ skúmame legislatívu EÚ a vnímame odkaz uvedený v prílohovej časti aplikovaných smerníc, musíme jednoznačne skonštatovať, že podľa článku 1. Smernice č. 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou sa ani v jednej z 37 definícií vo výklade pojmov pojem inteligentných meracích systémov nenachádza.
Obdobne to platí o článku 2. Smernice č. 2009/73/ES z o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, kde v žiadnej z definícií exaktné legislatívne vysvetlenie tohto zásadného terminologického pojmu vo všeobecne záväznej forme neexistije .

Z tohto momentu vyplýva, že táto definícia pojmu v českej, slovenskej a akejkoľvek inonacionálnej legislatíve môže byť rozdielna. Ak sa táto otázka objaví vo výkladových stanoviskách k citovaným smerniciam EÚ, znamenalo by to, že koordinácia v legislatíve je nevyhnutná.

V rámci spolupráce jednotlivých členských štátov sa budú postupne upresňovať ožadované technické parametre inteligentných meracích systémov. Členské štáty si vo svojej legislatíve určia spôsob prístupu k meraným údajom zo strany jednotlivých účastníkov trhu, nakoľko v danom členskom štáte môže byť usporiadanie účastníkov trhu legislatívne rozmanité.

Úlohy regulačných orgánov pre oblasť zavádzania inteligentých meracích systémov nie sú v legislatíve EÚ vymedzené osobitným spôsobom. Pre regulačné úrady bude aktuálne určiť osobitné tarify za meranie v sústave, zohľadňujúce náklady na obstaranie, inštaláciu a prevádzku inteligentných meracích systémov, ako aj podrobnosti o osobitných tarifách a o kritériách na ich uplatnenie. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví bude samozrejme zohľadňovať náklady na obstaranie, inštaláciu a prevádzku inteligentných meracích systémov pre jednotlivé kategórie koncových odberateľov v konkrétnom cenovom konaní.

Všeobecne sa úlohy i pôsobnosť regulačných orgánov budú významne posilňovať. Predchádzajúca európska energetická legislatíva upravila nové kritériá a princípy pre pôsobnosť štátnej správy v oblasti energetiky a stanovila exaktné kompetencie regulačných orgánov. Členské štáty boli zaviazané poveriť jeden alebo viacero príslušných orgánov funkciou regulačných úradov. Ich prostredníctvom bolo riešené zabezpečenie nediskriminačnej hospodárskej súťaže a účinného fungovania trhu. Regulačné oergány prevzali plné právomoci na vykonávanie jednotlivých oblastí regulácie.

Tretí liberalizačno-energetický balíček prispieva svojimi legislatívnymi opatreniami k väčiemu rozvoju energetického trhu Európskeho spoločenstva, k zlepšeniu systému jeho organizácie, k posilneniu likvidity trhu v rámci členských štátov EÚ, k väčšej prepojenosti a otvorenosti energetického trhu a posilneniu jeho liberalizácie. Z týchto aspektov sa novou európskou legislatívou upravujú aj povinnosti regulačných orgánov členských štátov.

Všeobecné ciele regulačného orgánu, povinnosti a právomoci regulačného orgánu, regulačný režim a rozsiahlym spôsobom formované monitorovacie úlohy vytvárajú ucelený a prehľadný systém, ktorý v kombinácii jednotlivých smerníc sa odráža v novom usporiadaní legislatívnych úprav jednotlivých národných legislatív členských štátov Európslkej únie.

Prijatím nového zákona o energetike a nevyhnutných úprav v zákone o regulácii sieťových odvetví sa dospeje aj k úpravám sekundárnej,ako aj terciárnej legislatívy. Evidentné zmeny, ktoré súvisia s transpozíciou európskej energetickej legislatívy, ako aj z poznatkov aplikačnej praxe zákona budú riešené v rámci návrhov vykonávacích predpisov, ktoré sú obligatórnou súčasťou prebiehajúceho legislatívneho procesu. Vzhľadom na vecné aspekty citovaných právnych úprav, ako aj podmienku, aby bez ohľadu na európsku energetickú legislatívu vychádzala sekundárna legislatíva členských štátov z primárnej národnej legislatívy, zostáva obsah vykonávacích predpisov otvorenou otázkou.

 


O autorovi:


JUDr. Igor Zbojan, PhD. absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1995 ukončil na PFUK doktorandské štúdium v oblasti právnej úpravy súkromného podnikania.
Od 1. septembra 1995 pracuje na Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky, najprv ako riaditeľ právneho odboru, od júla 1999 až doteraz na úseku legislatívy energetickej politiky. Venuje sa osobitne energetickej legislatíve zameranej na problematiku elektroenergetiky, plynárenstva a obnoviteľných zdrojov energie z legislatívnych aspektov. Zabezpečuje notifikáciu terciárnej legislatívy v Európskej komisii.

Kontakt na autora: Этот адрес электронной почты защищён от спам-ботов. У вас должен быть включен JavaScript для просмотра.

 


Česko-slovenský energetický magauín PRO-ENERGY 2/2012
slovenský internetový energetický portál Energia.sk
http://www.energia.sk/analyza/legislativa-a-regulacia/citlive-momenty-trhu-k-niektorym-aspektom-vyvoja-slovenskej-legislativy/7421/